Výrobu piva, vína a octu poznali 7 000 rokov pred n.l. Babylončania. Reliéfy znázorňujúce destiláciu alkoholu sú aj v chráme v Menfisse v Egypte. Slovo alkohol pochádza z arabského al – khol čo znamená „jemná látka“. Opakovanou destiláciu sa získaval silno koncentrovaný destilát, ktorý sa nazýval „aqua vitae“ – voda života. Destilátom, získaným zo skvasených cukornatých surovín – štiav a muštov, sa prisudzovala zázračná moc. V silnom alkoholovom roztoku sa vylúhovali rôzne byliny a korenia a takéto aromatizované sa s neobyčajnou obľubou používali v liečeniu aj čarovaniu.
Všetky znalosti týkajúce sa kvasenia cukornatých roztokov, zahusťovania omamných látok, príprava macerátu, boli prísne strážené a utajované. Výroba etanolu a macerátov sa považovala za umenie. Všetkými týmito operáciami sa zaoberala alchýmia.
Až v roku 1800 Francúz Gay Lussac zostavil chemickú rovnicu liehového kvasenia, táto rovnica tvorby etanolu platí dodnes. V roku 1857 Louis Paster zistil a dokázal, že liehové kvasenie – fermentácia cukornatých roztokov je proces, ktorý spôsobujú živé mikroorganizmy – kvasinky alebo ich enzýmy (fermenty).
Prvé písomné zmienky o výrobe destilátov u nás pochádzajú z 13. a 14. storočia, k rozvoju došlo za vlády kráľa Jána Luxemburského a jeho syna Karla IV. Zo 16. Storočia pochádzajú zápisy o výrobe „žitnej pálenky“, ktorá sa vyvážala aj do Rakúska a Bavorska. Koncom 16. Storočia boli v Olomouci vydané preklady pod názvom „Libell de arte Destillandi“, v ktorých sú popísané návody na destilovanie,. Destilačné zariadenia a návody na použitie samotných destilátov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára